Prezident Michal Kováč (1993 – 1998)

Prezident Michal Kováč (1993 – 1998)

Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v Ľubiši, ktorá sa nachádza na východnom Slovensku medzi Humenným a Medzilaborcami. Bol slovenským bankárom a politikom. V rokoch 1993 až 1998 bol  prvým prezidentom súčasnej Slovenskej republiky.

Do najvyššej štátnej funkcie ho ako kandidáta HZDS zvolili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v druhom kole volieb dňa 15. februára 1993 a 2. marca 1993 ho do úradu inaugurovali. Funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998 odovzdaním právomocí vláde Slovenskej republiky.

Najprv patril k tým, ktorí postavili Vladimíra Mečiara do čela krajiny, o niekoľko rokov bol už symbolom vzdoru proti vtedajšiemu premiérovi. Michal Kováč zažil na vlastnej koži ako sa dá aj po páde komunizmu zneužívať štátna moc a aká môže byť politika arogantná.

Vzdelanie a práca

  • Stredoškolské časy trávil na Obchodnej akadémií v Humennom.
  • Po ukončení stredoškolského vzdelania vyštudoval v Bratislave Vysokú školu ekonomickú (VŠE).

Po ročnom pôsobení ako asistent na VŠE v Bratislave, nastúpil do služieb Oblastného ústavu Štátnej banky Československej (ŠBČS). V rokoch 1965 a 1966 prednášal v bankovej škole na Kube, v rokoch 1967 až 1969 pracoval v Živnostenskej banke v Londýne. V roku 1969 ho z Londýna odvolali, o rok neskôr vylúčili z KSČ a preložili do ŠBČS, pobočky Bratislava – mesto, za rádového bankového úradníka.

V bankovníctve pracoval od roku 1956 do decembra 1989. Externe pôsobil na VŠE, vo Výskumnom ústave pre financie a úver, v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu a externe prednášal na odbore ekonomiky a financovania Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT).

Kováč a politika

Po roku 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN), v rokoch 1991 – 1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. Od júna 1990 do decembra 1992 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR (za VPN, neskôr za HZDS).

Po voľbách v roku 1992 bol od júna členom Predsedníctva FZ  ČSFR. Na prvom zasadnutí federálneho parlamentu ho dňa 25. júna 1992 zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcií pôsobil do 31. decembra 1992, t.j. do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR).

Od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990 zastával vo vláde národného porozumenia a potom od 27. júna  1990 funkciu ministra financií, miezd a cien. Obidva razy bol do vlády delegovaný hnutím VPN. Po odvolaní predsedu vlády, Vladimíra Mečiara, podal demisiu a 18. mája 1991 ukončil činnosť vo vláde.

Prezident Slovenskej republiky Michal Kováč

1. januára 1993 vznikla súčasná Slovenská republika. Prvého prezidenta v roku 1993 volil parlament trojpätinovou väčšinou spomedzi navrhnutých kandidátov. Strana Michala Kováča HZDS mala v SNR 74 poslancov, ale na zvolenie bolo potrebných 90 hlasov, ktoré nemali ani s podporou provládnej SNS, ktorá mala 15 mandátov. Michala Kováča potom nominoval Vladimír Mečiar až do druhej voľby po tom, čo v prvej neuspel Roman Kováč.

Voľba sa konala 15. februára 1993 a Kováč v nej nemal protikandidáta. Tiež predpokladal, že v tajných voľbách o prezidentské kreslo nezahlasujú zaňho všetci poslanci HZDS, a preto bola preňho kľúčová podpora SDĽ, ktorá mala 29 hlasov.

Ochota SDĽ podporiť Kováča mala byť výmenou za post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pre ich nominanta. SĽD mala ešte jednu podmienku, a to aby Kováč po zvolení za prezidenta prerušil členstvo v HZDS, a stal sa nezávislým a nadstraníckym. Michal Kováč potom získal 106 hlasov, čo znamená, že aspoň 32 hlasov mu dali poslanci iných strán ako HZDS.

2. marca 1993 bol Kováč inaugurovaný do úradu prezidenta Slovenskej republiky. Napriek kampani proti nemu, ktorá vyvrcholila zavlečením jeho syna do Rakúska 31. augusta 1995, zotrval v úrade až do skončenia svojho funkčného obdobia 2. marca 1998, keď odovzdal právomoci vláde.

Obdobie jeho päťročného pôsobenia v úrade hlavy štátu bolo poznačené nedorozumeniami s vtedajším premiérom a predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom. Rozpor medzi nimi zapríčinil nesúhlas prezidenta s nedemokratickými metódami vtedajšieho kabinetu. Kováčov parlamentný prejav v marci 1994 mal za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi poslancami a následne pád jeho druhej vlády.

Ocenenia

  • V roku 1997 získal najvyššie poľské vyznamenanie Rad Bieleho orla
  • V roku 2000 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
  • V decembri 2014 mu jeho alma mater udelila čestný vedecký titul Doctor honoris causa za „celoživotné dielo, ktorým Michal Kováč prispel k šíreniu myšlienok humanizmu, demokracie a porozumenia medzi národmi, a to v oblasti vzdelávania, vedy a politiky.“ Univerzita ocenila tiež „jeho celoživotný prínos v oblasti utvárania prvej demokratickej štátnosti na Slovensku a jeho vstupu do európskej integrácie a medzinárodných euroatlantických bezpečnostných štruktúr, ako jeho spoluprácu s Ekonomickou univerzitou v Bratislave.“

Úmrtie a štátny pohreb

Michal Kováč bol 30. septembra hospitalizovaný v Nemocnici sv. Michala v Bratislave. Bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácií. Zomrel 5. októbra o 19:50 na zlyhanie srdca.

Do 12. októbra 2016 mala verejnosť možnosť vzdať úctu bývalému prezidentovi v Rytierskej sieni Bratislavského hradu. Na ďalší deň kondolovali oficiálne delegácie. Bývalý premiér Vladimír Mečiar nebol pozvaný. Pred dvanástou naložili prezidentove pozostatky do lafetu a odtiahli za vojenským vozidlom do prezidentského paláca.

Posledná rozlúčka sa uskutočnila v Katedrále sv. Martina, celebroval ju arcibiskup a príhovor predniesli napríklad súčasný prezident Andrej Kiska, Kováčov poradca Pavol Demeš a nevlastný brat Dušan Kováč. Na cintorín už išla len najbližšia rodina. V deň pohrebu bol na Slovensku od 8:00 do 17:00 štátny smútok.

Leave a comment