Ivan Gašparovič – prezident (2004 – 2014)

Ivan Gašparovič – prezident (2004 – 2014)


Ivan Gašparovič sa narodil 27. marca 1941 v obci Poltár. Je bývalým a v poradí tretím prezidentom Slovenskej republiky. Vo svojej funkcií pôsobil od roku 2004, ako prvý slovenský prezident bol zvolený v dvoch nasledujúcich volebných obdobiach. Jeho funkčné obdobie sa skončilo 15. júna 2014 nástupom nového prezidenta Andreja Kisku.

Je ženatý a má dve dospelé deti, dcéru Denisu a syna Iva. Oženil sa v roku 1964 so Silviou Beníkovou . V minulosti pôsobil aj ako generálny prokurátor ČSFR, či predseda NR SR. Bol členom komunistickej strany, neskôr poslancom za HZDS.

Gašparovič niekoľkokrát využil svoju ústavnú právomoc udeliť individuálnu milosť či amnestiu. Od roku 2004 udelil 27 milostí a podpísal sa pod dve amnestie. Prvú udelil pri príležitosti prvého zvolenia do úradu prezidenta 18. júna 2004, druhú pri príležitosti 20. Výročia vzniku slovenskej republiky 1. Januára 2013.

Prezident SR Ivan GašparovičVzdelanie a práca

  • V rokoch 1959 – 1964 študoval na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
  • V roku 1968 učil na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky

Po skončení štúdia pracoval na prokuratúre v Martine a neskôr na Mestskej prokuratúre v Bratislave. Okrem toho v rokoch 1966 – 1989 pôsobil aj ako predseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja.  V roku 1989 sa stal spolupredsedom Fóra nezávislých právnikov Slovenska a v roku 1990 prorektorom Univerzity Komenského.

V rokoch 1990 – 1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Prahe. V roku 1992 pôsobil aj ako pedagóg na Právnickej fakulte UK a člen Vedeckej rady univerzity. V tom istom roku bol zvolený za predsedu Slovenskej národnej rady, podieľal sa na vzniku Ústavy SR.

V rokoch 1994 – 1998 zastával post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a v marci až októbri 1998 bol poverený výkonom právomocí prezidenta SR. V tom istom roku bol poslancom Národnej rady SR, členom ústavnoprávneho, mandátového a imunitného výboru NR SR, členom parlamentnej delegácie v Medziparlamentnej únií.

Od júla roku 2002 pôsobil ako nezávislý poslanec NR SR. V tom istom roku založil potom politickú stranu Hnutie za demokraciu (HZD), ktorej sa stal predsedom. Po skončení volebného obdobia a práce v slovenskom parlamente sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK.

Ocenenia

Počas výkonu funkcie hlavy štátu udelili Ivanovi Gašparovičovi čestný doktorát „Doctor Honoris Causa“ – Štátna moldavská univerzita, Ruská ekonomická akadémia G. V. Plechanova v Moskve a Univerzita v Mostare v Republike Bosna a Hercegovina.

Ivana Gašparoviča ocenili Veľkou zlatou pečaťou – Sigillum Magnum aj na Bolonskej univerzite v Taliansku. Európska akadémia vied a umení prezidenta SR ocenila postom protektora EAVU.

Gašparovič je tiež držiteľom najvyšších zahraničných štátnych vyznamenaní. Významnou poctou je Veľký rytiersky kríž od britskej kráľovnej Alžbety II. Veľký kríž občianskeho a vojenského čestného rádu Adolfa z Nassau mu udelil veľkovojvoda Luxemburského veľkovojvodstva Henri. Rad Izabely Kastílskej – veľká reťaz, najvyššie španielske vyznamenanie mu udelil španielsky kráľ Juan Carlos I.

Vyznamenala ho aj Portugalská republika Veľkou reťazou princa Henriguea a Estónska republika Radom Kríža Mariánskej zeme. Viestursov Rad prestavuje ocenenie zásluh Ivana Gašparoviča Litovskou republikou a Rad Troch Hviezd Lotyšskou republikou.

Tiež je držiteľom najvyššieho vyznamenania Chorvátskej republiky – Radu kráľa Tomislava so stuhou a Veľkou hviezdou, ako aj Veľkej reťaze Záslužného rádu Talianskej republiky, či najvyššieho vyznamenania Kazašskej republiky.

Žaloba na Gašparoviča

Tá súvisela s nevymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. V januári 2013 pripravilo 44 poslancov návrh na jeho obžalobu za úmyselné porušenie Ústavy SR. Vládny Smer – SD však Gašparoviča podržal a návrh opozície nepodporil.

Pavol Paška po neúspešnej obžalobe povedal: „Toto sa nemalo stať. Je to politický zásah do fungovania ešte stále krehkého a krátko budovaného demokratického systému.“ Na Hodžovom námestí v Bratislave sa dokonca 18.01.2013 konalo verejné zhromaždenie na podporu petície opozičných poslancov za obžalobu Gašparoviča.

„Tak ma trošku mrzí, že akým spôsobom sa to robí pred palácom,“ reagoval potom Gašparovič v diskusnej relácií RTVS o 5 minút 12 v súvislosti s manifestáciami na jeho odstúpenie.

Ivan Gašparovič – Prezident Slovenskej republiky

Prvé prezidentské obdobie

V prezidentských voľbách v roku 2004 dostal Ivan Gašparovič 442 564 hlasov (22,28%). Prvý bo Vladimír Mečiar, ktorý dostal 650 242 (32,73%). Obaja kandidáti postúpili do druhého kola. V druhom kole Vladimír Mečiar získal 722 368 hlasov (40,08%). Jeho súper Ivan Gašparovič však získal 1 079 592 hlasov (59,91%) a bol zvolený za prezidenta.

Dňa 18. Februára 2006 bol na kongrese strany Hnutie za demokraciu zvolený za čestného predsedu. Ozvali sa aj kritické hlasy, že prezident tým porušil svoj predvolebný sľub občanom, že bude nezávislým prezidentom.

V júli 2006 vymenoval vládu Róberta Fica, rozhodol sa nevymenovať štátneho tajomníka ministerstva financií Vladimíra Tvarošku za viceguvernéra Národnej banky Slovenska a na slovenských súdoch vďaka nemu pribudlo 410 sudcov bez časového obmedzenia, vymenoval šesť členov súdnej rady SR, deväť sudcov Ústavného súdu SR a v roku 2007 aj predsedníčku Ivettu Macejkovú.

Druhé prezidentské obdobie

Vo svojich druhých prezidentských voľbách dostal v prvom kole Ivan Gašparovič 876 061 hlasov (46,70%). Druhé miesto obsadila Iveta Radičová, ktorá od voličov získala 713 735 hlasov (38,05%). Obaja kandidáti postúpili do druhého kola.

V druhom kole Radičová získala 988 808 hlasov (44,46%). Ivan Gašparovič sa umiestnil znovu na prvom mieste s 1 234 787 hlasmi (55,53%), čím bol po druhý krát zvolený za prezidenta. Do funkcie prezidenta SR bol inaugurovaný 15. júna 2009.

Šéfa najvyššieho súdu vymenoval Ivan Gašparovič len raz, v roku 2009 a stal sa ním Štefan Harabín. Odmietol za generálneho prokurátora vymenovať  Jozefa Čentéša, ktorého v júni 2011 zvolil parlament. Počas svojho prezidentovania Ivan Gašparovič absolvoval vyše 130 zahraničných ciest, na Slovensku prijal a rokoval s 93 hlavami štátov a ďalšími vyše 100 predsedami parlamentov, premiérmi a zahraničnými ministrami.

V prieskume inštitútu pre verejné otázky z februára 2012 dôveru prezidentovi vyjadrilo 8% opýtaných. Predošlý rok Ivanovi Gašparovičovi dôverovalo o 4% ľudí viac.

Leave a comment