Maroš Šefčovič – kandidát na prezidenta 2019

Maroš Šefčovič – kandidát na prezidenta 2019

Život a zaujímavosti

Maroš Šefčovič sa narodil 24. júla 1966 v Bratislave. Je to slovenský eurokomisár a zastáva dôležitý post podpredsedu Komisie zodpovedného za energetickú úniu.

Je ženatý s Helenou Šefčovičovou a má 3 deti. Ovláda tri svetové jazyky: rusky, anglicky a francúzsky. Síce s prízvukom, ale plynulo. Týmito troma jazykmi sa nebojí hovoriť ani na živo, keď ho pozývajú do štúdia zahraničné televízie. Má blízky vzťah k a Afrike. Slovenský eurokomisár strávil väčšinu svojej kariéry v Bruseli. Ako diplomat pôsobil len v Kanade, v Izraeli a v Zimbabwe. K Afrike si pestuje vzťah naďalej. Svoju manželku napríklad na Valentína pozval do etiópskej reštaurácie.

V roku 2014 napísal aj vlastnú knihu. Tá nesie názov: S dvojkrížom uprostred hviezd. Maroš Šefčovič má na pohľad trochu silený, ale za to široký úsmev plný bielych zubov. Často vidieť, že pohodu ešte zdôrazňuje palec hore. Pred nedávnom dostal JUDr. Maroš Šefčovič, PhD. čestný doktorát (doctor honoris causa) na Paneurópskej univerzite v Bratislave.

Vzdelanie

  • Vysokoškolské štúdium začal v roku 1984 na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave.
  • V rokoch 1985-1990 študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov.

Právnická fakulta UK v Bratislave mu v roku 1994 nostrifikovala diplom a priznala titul doktor práv (JUDr.). Na Právnickej fakulte UK v Bratislave absolvoval v rokoch 1996-2000 postgraduálne doktorandské štúdium medzinárodného a európskeho práva, zavŕšené priznaním hodnosti PhD.

Kariéra Maroša Šefčoviča

V Paríži v roku 1990 absolvoval kurz Francúzština – jazyk diplomacie a medzinárodného práva (Université Perpignan) a o rok neskôr v USA Kurz pre diplomatov (Hoover Institution, Stanford University). V špecializovanom kurze v Zimbabwe sa zdokonaľoval vo francúzskom jazyku a v Izraeli si osvojil základy hebrejského jazyka, manažmentu a prezentácie. Európa na sklonku roku 2000 bol názov seminára v rakúskom Salzburgu, ktorý absolvoval v roku 1996.

Profesionálnu kariéru začínal Maroš Šefčovič na Federálnom ministerstve zahraničných vecí ČSFR v roku 1990 ako poradca 1. námestníka ministra, neskôr sa stal tretím tajomníkom a konzulom na československom veľvyslanectve v Zimbabwe a zástupcom veľvyslanca a druhým tajomníkom na veľvyslanectve v Kanade.

Od roku 1993 je pracovníkom slovenského ministerstva zahraničných vecí. Od roku 1995 pracoval na odbore krajín EÚ a NATO najprv ako referent, neskôr zástupca riaditeľa odboru. Stal sa zástupcom riaditeľa a riaditeľom Kancelárie ministra MZV SR. V roku 1998 pôsobil ako zástupca veľvyslanca a radca v Misii SR pri Európskych spoločenstvách v Bruseli a v roku 1999 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR Izraeli.

Po návrate na Slovensko v roku 2002 zastával Šefčovič na MZV SR funkciu generálneho riaditeľa sekcie bilaterálnej spolupráce a bol generálnym riaditeľom sekcie pre európske záležitosti. Od roku 2004 pôsobí ako stály zástupca Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli.

Od 22. októbra 2014 zastáva dôležitý post podpredsedu Komisie zodpovedného za energetickú úniu.

Šefčovič a jeho vysvetľovanie spojenia Smeru s talianskou mafiou a vraždou Kuciaka

Štúdio televízie France 24 navštívil eurokomisár v októbri 2018. Dostal aj otázku o „znepokojujúcich informáciách zo Slovenska“. Redaktorka sa ho opýtala na vzťah „strany, s ktorou dlhodobo sympatizuje a je mu blízka“, teda Smeru, s kontroverzným podnikateľom Marianom Kočnerom, ktorý má napojenie na údajnú objednávateľku vraždy novinára Jána Kuciaka. „Je tu nejaký vzťah medzi slovensko sociálno-demokratickou vládou, talianskou mafiou, Marianom Kočnerom?,“ opýtali sa ho Francúzi.

„Vôbec nie. Neverím tomu. Čítal som niekoľko článkov o napojení s pánom Kočnerom, ale on je skôr spojený s inými stranami,“ odpovedal. A vykrútil sa ďalej tým, že máme predsa novú vládu, nového premiéra, nového policajného šéfa a objednávateľov aj vykonávateľov sme predsa našli. „Všetky podozrenia, ktoré boli  a teraz sa prešetrujú,“ povedal.

Maroš Šefčovič ako kandidát na prezidenta – Kandidatúra na prezidenta 2019

Maroš Šefčovič nebude zbierať podpisy od občanov, ale o prezidentský úrad zabojuje vďaka 15 podpisom poslancov za SMER-SD. Podľa jeho slov cíti obrovskú zodpovednosť, pretože si váži obrovskú dôveru, ktorú mu svojou ponukou dala strana SMER – sociálna demokracia. Rozhodnutie postaviť Maroša Šefčoviča, ako kandidáta na hlavu štátu je skutočne pozitívnym rozhodnutím.

V strane SMER-SD je totiž skutočne veľa ľudí, ktorí by počas volebnej kampane ťahali do diskusie populistické témy a práve Šefčovič je prozápadne orientovaný. Má jednoznačne pozitívny prístup k nášmu členstvu v NATO a v Európskej únii. Tento človek bude zárokou, že hlavná téma jeho kampane nebude nejaký bezbrehý populizmus, ale budú to skutočne vážne témy, ktoré môže a bude mať v kompetencii práve hlava štátu.

Strana SMER-SD nerobí nič náhodne a určite si robia predvolebné prieskumy verejnej mienky a práve teda pred každým dôležitým rozhodnutím. Museli zvoliť relevantného kandidáta a nie kandidáta, ktorý sa nemá šancu dostať do druhého kola, preto aby to v krátkom období nebola ďalšia zdrvujúca porážka, tak ako po regionálnych a komunálných voľbách. Ak by ďalšie voľby strana prehrala, tak by  to bol znak, že SMER-SD ďalej upadá.

Šefčoviča podporí určite aj pravicový volič, pretože je demokratický nastavený. To znamená, že jeho zmýšľanie je jednoznačne prodemokratické a podporí ho mnoho pravicových voličov. Jeho šanca postúpiť do druhého kola je jednoznačná, pretože ho nominuje najsilnejší stranícky subjekt. V druhom kole bude záležať, či sa tam dostane pravicový kandidát, či už pán Mistrík alebo pani Čaputová alebo to bude niekto, kto je antisystémový naladený ako napr. pán Harabin alebo pán Kotleba. 

Šefčovič a jeho vízia

Ako prezident chce byť nadstranícky a chce prispieť k celospoločenskému zmieru. „Uvedomujem si, aká atmosféra panuje v spoločnosti. Výsledok je, že ľudia nám utekajú k hlásateľom extrémnych názorov.“

Ak bude zvolený, Šefčovič bude garantovať pevné ukotvenie Slovenska v EÚ. „Niekedy ma znepokojuje, keď na Slovensku počujem hlasy, ktoré pochybujú o tom, kam patríme. Sú to klamlivé hlasy,“ dodal.

Šefčovič nechcel povedať, ktorého z kandidátov považuje za svojho najväčšieho konkurenta. Hovorí, že sa v kampani nechce voči nikomu vymedzovať a chce byť pozitívny.

Čo sa týka financovania, svoju kampaň si bude sčasti hradiť sám, no spolieha sa aj na podporu Smeru, ktorý môže podľa zákona ako tretia strana prispieť sumou 100-tisíc eur. „Oslovím aj prípadných podporovateľov, aby mi pomohli.“

Leave a comment