Eduard Chmelár – kandidát na prezidenta 2019

Eduard Chmelár – kandidát na prezidenta 2019

Život

Eduard Chmelár sa narodil 21. augusta 1971 v Modre. Je slovenským historikom, politickým a mediálnym analytikom,  vysokoškolským učiteľom, publicistom a občianskym aktivistom. Tiež je bývalým redaktorom Akadémie médií, Vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave.

Pochádza zo starej evanjelickej rodiny, takže bol pokrstený ako protestant. Vyrastal v Pezinku, ktorý je podľa neho hlboko vrytý do jeho identity, aj keď tam už dávno nebýva. Starí rodičia do neho vštepovali lásku k vlasti, matka u neho vybudovala zas vášnivý vzťah ku knihám.

Odmalička chcel byť spisovateľom. Odkedy sa naučil písať, zapisoval si do zošitov príbehy, dúfajúc, že z toho raz vyjdú romány. Prvú básničku mu uverejnili keď mal 8 rokov, prvý článok keď mal 20 rokov, v ktorom kritizoval nedostavaný kultúrny dom v Pezinku. Jeho smerovanie bolo vtedy úplne jasné.

Keď maturoval v roku 1989, tak mu vyšiel článok v Literárnom týždenníku o tom, prečo Slováci nepoužívajú historický štátny znak. Týchto pár riadkov vyvolalo senzáciu a domov mu chodili ďakovné listy. Keď ho neprijali na vysokú školu so zdôvodnením, že „majú nedostatok miesta“, napísal im tam list, kde mal na vedenie vysokej školy 3 otázky: 1) či sa dá robiť prestavba spoločnosti so skorumpovanými úradníkmi 2) či jeho neprijatie súvisí práve s článkom v Literárnom týždenníku a 3) či potrebujú novinárov bez vlastného názoru. A namiesto odpovede mu prišiel list o prijatí na štúdium žurnalistiky.

Zaujíma ho veľmi veľa vecí, a preto obdivuje renesančné a mnohostranné osobnosti, ako Leonardo da Vinci. Má rád knihy, hory, klasickú hudbu, nadovšetko miluje svoje deti, vlasť a má posvätnú úctu k Zemi ako darkyni života. Jeho najvyšším cieľom je, aby sa na neho spomínalo ako na dobrého človeka.

Vzdelanie

  • 1985 – 1989 Gymnázium Pezinok
  • 1989 – 1993 FFUK Bratislava, odbor žurnalistika, získal titul Mgr.
  • 1993 University of Warwick, šesťmesačný študijný program na tejto univerzite v odbore interkultúrne vzťahy
  • 1993 – 1998 FFUK Bratislava, postgraduálne štúdium na Katedre slovenských dejín a archivníctva)
  • 2002 získal titul PhD.
  • 2005 FFUK Bratislava, habilitácia v odbore slovenské dejiny

Práca a kariéra

V roku 1993 sa stal asistentom katedry žurnalistiky FFUK v Bratislave a v roku 1994 začal pracovať ako redaktor Literárneho týždenníka. Prišla ďalšia príležitosť, a tak sa v roku 1995 stal šéfredaktorom dvojtýždenníka Knižná revue. Keďže mal na písanie talent, rozhodol sa pre vlastný biznis a v roku 1999 založil a stal sa prvým šéfredaktorom týždenníka SLOVO.

Rok 2000 bol pre Eduarda tiež veľmi významným, pretože sa stal prezidentom  ISOS – Inštitútu pre solidárnu spoločnosť. Od roku 1995 tiež začal prednášať na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V súčasnosti je rektor Akadémie médií, Vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave a v roku 2003 sa tiež stal predsedom petičného výboru za vypísanie referenda o vstupe do NATO, ktorým je tiež dodnes.

Zoznam ocenení, ktoré získal:

  • 1989 – víťazstvo v literárnej súťaži Cena Laca Novomeského
  • 1991 – cena nadácie Slovak Garden za štúdiu o publicistickej tvorbe Andreja Hlinku
  • 1995 – cena literárneho fondu SR za esej Evolúcia a komunikácia
  • 1996 – cena Mikuláša Dohnányho za prínos k dynamizácií slovenskej žurnalistiky udelená pri príležitosti 150. výročia založenia slovenských pohľadov
  • 1997 – cena literárneho fondu SR za kultiváciu úvodníka a rozvoj stĺpčeka ako novinárskeho žánru v denníku Práca
  • 2001 – zlaté pero týždenníka SLOVO za najčítanejšieho autora periodika a cena v čitateľskej ankete Debut roka za knihu Rozprava o zjednotení ľudstva
  • 2003 – cena v čitateľskej ankete Kniha roka za publikáciu Svet nie je na predaj
  • 2008 – získal jednu z troch finálových nominácií na Cenu Európskeho parlamentu za žurnalistiku, čo sa doteraz nepodarilo žiadnemu slovenskému novinárovi

Jeho najvýznamnejšie občianske aktivity:

  • 1989 – počas novembrovej revolúcie bol spoluzakladateľom VPN v Pezinku
  • 1999 – bol organizátorom demonštrácie proti bombardovaniu Juhoslávie, iniciátor protestnej petície občanov odovzdanej Veľvyslanectvu USA na Slovensku
  • 2001 – koordinátor úspešnej kampane mimovládnych organizácií za zrušenie základnej vojenskej služby
  • 2003 – predseda petičného výboru za vypísanie referenda o vstupe do NATO

Kandidát Eduard Chmelár – kandidatúra na prezidenta 2019

Eduard Chmelár oznámil kandidatúru na prezidenta 23.4.2018 vo svojom facebookovom príspevku.

„Možno sa vám bude zdať moje rozhodnutie odvážne, snáď až trúfalé – rovnako ako sa zdalo aj mne – ale ubezpečujem vás, že nie je výsledkom príliš vysokej mienky o mne samom, ale znepokojenia nad doterajším stavom a výkonom tohto úradu. Mám Slovensko rád, poznám ho v celej jeho rozmanitosti a rozumiem mu v celej jeho protirečivosti. Dlhodobo ma znepokojuje, že Slovenská republika ako štát nemá svoju zakladateľskú ideu. To má vážnejšie dôsledky, ako si väčšina ľudí myslí. Masaryk, ktorý nás učil, že štáty sa rodia a padajú na myšlienkach, ktoré ich stvorili, takúto ideu rekonštruoval z tradície Husa, Komenského a Kollára. My sa tvárime, že nič také nepotrebujeme. Naši politici nepoznajú myšlienky Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana či Milana Rastislava Štefánika. Nikdy nečítali spisy Milana Hodžu, Karola Medveckého alebo Emila Stodolu. Necitujú ani len Alexandra Dubčeka. Sú vykorenení a topia sa v povrchnosti dneška, neraz vymýšľajú koleso a tvária sa, že svet sa narodil s nimi.“ napísal Chmelár vo svojom príspevku.

Ktoré veci chce zmeniť ako prezident?

2% HDP sú na zbrojenie príliš veľa – tvrdí Chmelár. Podľa neho by to absolúdne nemalo byť našou prioritou, je to vraj len tlak od Spojených štátov na európskych partnerov. Slovensko sa im zaviazalo, že v roku 2025 budú jeho vojenské výdavky 2% z HDP. „Je to naozaj nevyhnutné?“ Pavel Gavlas, ktorý je generálmajorom vo výslužbe a vysokoškolským profesorom tvrdí, že podľa jeho výpočtov, že 2 percentá HDP na obranu určené je príliš mnoho. „Táto suma nemá žiadne racionálne opodstatnenie a ďaleko prekračuje hranicu samoúčelného militarizmu. Ako je možné, že naši politici sú inokedy takí háklivý na míňanie každého eura v iných rezortoch, hádžu pri vojenských výdavkoch cifry bez akéhokoľvek exaktného zdôvodnenia?“

Najzávažnejšia hrozba je klimatická zmena – vedie nie len čoraz k intenzívnejším a častejšie sa opakujúcim vlnám sucha, horúčav a záplav. Má čoraz vážnejšie ekonomické a sociálne dopady, zvyšuje počet úmrtí a vedie k masovej migrácií. „Je potrebné zastaviť nadmerné rúbanie lesov, utlmiť ťažbu fosílnych palív, pripraviť ambiciózny program výrazného používania obnoviteľných zdrojov enegie.“

Prioritami by mali byť zdravie, vzdelanie, veda a kultúra – podľa neho sa má Slovensko zamerať na sektory s pridanou hodnotou, v ktorých môže malé spoločenstvo súperiť s veľmocami a ktoré zachovajú náš štýl života – zdravie, vzdelanie, veda a kultúra. „ Som presvedčený, že ambíciou Slovenska by malo byť dosiahnuť skôr 2% výdavkov do vedy a výskumu, čo je priemer EÚ, ako dosiahnuť 2% na armádu.

Prečo by ste ho mali voliť?

„Prezident Slovenskej republiky by mal dovidieť za horizont budúcich volieb, ukázať Slovensku cestu z krízy, motivovať ľudí, aby v sebe objavovali a ukazovali to najlepšie, čo v nich je a rásť spoločnými cieľmi. V tejto úlohe však musí byť uveriteľný a dostatočne rozhľadený, aby našiel inšpiráciu v najlepších myšlienkach a činoch našich veľkých štátnikov, aby nadväzoval na to najvýznamnejšie, čo sme v dejinách dosiahli, aby dokázal presne sformulovať, kam sa má Slovensko uberať. Navyše, v dnešnej extrémne polarizovanej a nepokojnej dobe musí byť schopný viesť dialóg so všetkými, ktorým na Slovensku záleží a mal by pracovať v prospech mieru a priateľstva so všetkými národmi, ktoré o to stoja.

Chcem vrátiť diskusiu o úlohe hlavy štátu tam, kam patrí (ak tam vôbec niekedy bola), nebalamutiť ľudí sľubmi o riešení problémov zdravotníctva, školstva a nízkych dôchodkov (lebo na toto prezident nemá takmer nijaký dosah) a upriamiť pozornosť na mimoriadne silné právomoci v zahraničnej politike, ktorých sa doterajší prezidenti či už z lenivosti alebo neznalosti vzdali v prospech vlády. Ak by som sa stal hlavou štátu, správy o stave republiky by už neboli rešeršovaním novinových článkov, ale zásadnými analýzami príčin našej situácie a návrhmi na jej riešenie. Rovnako by som v plnej miere začal uplatňovať ústavné právomoci dojednávania a ratifikácie medzinárodných zmlúv a zastupovania Slovenskej republiky vo všetkých dôležitých otázkach smerom navonok.“

Leave a comment